• Muž, mužnosť a Yatagan by Caron
Ooh, it’s so good, it’s so good, it’s so good…
Ooh, I’m in love, I’m in love, I’m in love…
Ooh, I feel love, I feel love, I feel love…
Ooh, fall and free, fall and free, fall and free…
Ooh, you and me, you and me, you and me…
Ooh, I feel love, I feel love, I feel love…
I feel love,
I feel love,
I feel love…
– Čo majú spoločné Donna Summer a Touko Laaksonen?
– Sex.
– A čo ich spája s menom Vincent Marcello?
– Koniec 70tych rokov z nich vytvoril ikony, ku ktorým sa v rôznych retro vlnách tak radi vraciame. Veď to poznáte, postmoderna. To niekto na svetlo sveta vytiahne starý nápad, zrecykluje ho, zasadí do nového kontextu a chudák mileniál uverí, že tu vzniklo čosi, čo tu ešte nikdy nebolo.
Donna
Veľkolepé frizúry, výstredné oblečky, vysoké opätky, alkohol, drogy, tanec a… disko. Koniec sedemdesiatych rokov: extravagancii sa (nielen) v amerických nočných kluboch nekladú medze, mravy sú uvoľnené a parfumy sa stále striktne delia na mužské a ženské. Na unisexové 90tky (viac Romana, hľadaj rok 1994: https://frangipani.cz/35835-2/) ešte nedozrel čas. Donna Summer sa svojou I feel love stáva ambasádorkou psychedelického disca a žánru tanečnej muziky sa otvára nový svet subkultúry. Skladba sa dodnes považuje za jeden zo základov tanečnej elektrohudby. Minimalistická melódia a absolútne nadčasový aranžmán dáva i dnes, po štyridsiatich rokoch, tušiť, že vtedy vzniklo čosi výnimočné. Na porovnanie, v tom istom roku berie rebríčky popularity útokom Rivers of Babylon od „eurokaribského hudobného zoskupenia” Boney M. Rozdiel netreba komentovať. Nie je disko ako disko.
Čokoľvek už vyhajpovaný DJ klubovej heterosmotánke zahrá, zlatá mládež vo farebnej nádhere polyesterových kreácií sa na parkete snaží (div sa svete, v pároch!!!) vytancovať dávky alkoholu a drog a do nalakovaných účesov si navzájom zmyselne šepká verše I feel love…
Možno iba pár metrov od tanečného klubu, v špinavej uličke, v tieni vysvietených bulvárov, sa zatiaľ formuje trocha iná subkultúra…
Touko
Pri vstupe do tohto baru by zamrzol pobavený úsmev nejednému frajerovi majoritnej sexuálnej orientácie. Ak by lamač ženských sŕdc so zarastenou hruďou pyšne prezentovnanou v dramatickom výstrihu trblietavého overalu naozaj náhodou zablúdil až sem, možno zlákaný práve hudbou „Kráľovnej diska“, ocitol by sa razom v nečakane inom svete.
Našťastie preň by si ho pravdepodobne nikto nevšimol, pretože aha, ešte aj vyhadzovač tohto gay klubu sa práve pri bare tlačí v dave okolo divného týpka so škandinávskym prízvukom odetého do koženej uniformy a snaží sa získať autogram Touko Laaksonena. A že je to zvláštny dav: všade samá čierna koža, čižmy, čiapky, rukavice a remene. Do mesta prišiel Tom of Finland a stretol sa tu s fanúšikmi svojej homoerotickej kresby.
Tom of Finland sa stáva ikonou gay subkultúry, ktorá sa dramaticky odlišuje od súdobých stereotypov homosexuálneho muža ako afektovanej princeznej s makeupom a s veľkými ružovými okuliarmi. Jeho skutočný hrdina disponuje okrem nerealisticky zvýraznených relevantných proporcií i drsnou mužnosťou. Vzrušujúco nedokonalá kresba rozohráva erotické fantázie a stáva sa symbolom sveta, kde sa mužnosť spája s uniformou, s jazdeckou výstrojou, s motorkárskou bundou… Hyperbolizovane mužný protipól zažitého stereotypu.
ToF je stále tu, a stáva sa sociálnym hashtagom pre priaznivcov sveta koženého fetišu s vlastnou estetikou a pravidlami, ktoré buď lákajú (stačí kliknúť instagramové #tomoffinland, #gayleather, #leatherfetish), alebo o nich človek radšej nechce vedieť ale vôbec nič. Má však smolu. Kto sa dnes na instagrame nepochváli svojim fetišom, akoby ani nebol.
Ako toľkokrát predtým, opäť dnes sledujeme príbeh o tom, ako mainstream vykráda subkultúru. Pohotový marketing zachytí i tie najjemnejšie ozveny minulosti a snaží sa ich znova rozvibrovať, aby na nich postavil nový komerčný úspech. A tak okrem životopisného filmu (Tom of Finland, 2017) narazíte na rôzne produkty s rovnomenným názvom. Naozaj netušíme, ako chutí napríklad organická vodka. Mali sme však možnosť privoňať si k parfumu od Etat Libre d’Orange a zhodli sme sa na pracovnom názve „Babkin aftershave” (Totálne nepochopenie témy, kožeňák zliaty týmto by sa nedostal ani k vchodovým dverám klubu.)
Yatagan
V akej subkultúre sa pohyboval Vincent, sa dnes už asi nedozvieme. Vieme, že tento parfumér v sedemdesiatych rokoch vytvoril tri vône: jednu pre Halston, druhý pre Esté Lauder a nakoniec svoj opis pre Caron. No a potom záhadne zmizol. Basta. Koniec story.
Jeho Yatagan našťastie Caron nepretržite predáva od roku 1978 dodnes a nesporne patrí medzi sedemdesiatkové ikony. A tu máme ten sex.
Yatagan je archetypom mužnosti. Je to “starý dobrý” chlap. Veľký zdravý pán, po ktorom by hodili lačné oko Donna i Touko. Rýchla ranná sprcha, s ručníkom okolo drieku si pred zaroseným zrkadlom holí fúzy (hej, jeden z posledných modelov muža, ktorý si holí iba fúzy). Minimum kozmetiky, pomáda, hrebeň. A poriadna fľaška výrazne mužnej vône. Here we go!
Búdmord by Krůta
„Ach, to je na mňa moc retro“, bola Krůtova prvá reakcia na vzorec asi pred rokom.
„OMG, to čo je? Aha, mám z toho zimomriavky!“ Ten istý človek, tá istá vôňa, šesť mesiacov neskôr.
„Tak som si kúpil lahvinku! Za tie prachy, skúsim!” A sme doma!
Klasická fužerka, od začiatku až do konca vyskladaná pre muža. Najkonzervatívnejší – svojim spôsobom najmaskulínnejší – z kvetov, teda levanduľa, kopec zelených byliniek a ihličia, veľa, veľa živice, kôpor, pačuli… Hlavne mužne. Nič, čo by ste nepoznali, pripomenie Fou d’Absinthe od L’ Artisan Parfumeur, o jeho modernú interpretáciu sa zjavne pokúšal i Etat Libre d’Orange vôňou Eloge du Traitre a narozdiel od trapasu s ToF, nie úplne márne. Priznal kožu, bobkový list, jazmín… a za nás gut! Teplákovec urbánny (o tomto druhu bližšie niekedy pri Montalkach) by po nej asi nesiahol, je však moderná, vtipne retro a s jasným odkazom na klasické zelené pánske vône.
Už to však nie je Yatagan. Ten vám totiž dokáže urobiť tie veci. Viete, predstavy a tak… Možno je to tým, že je tá vôňa zvláštne plná a trocha štipľavo organická, možno tým, že evokuje tradičné holičstvá (mileniál, rozumej barbershopy „prvej vlny“). Fiktívne spomienky na mužov, ktorých ste nikdy nepoznali. Vôňa, ktorú si chcete spájať s mladosťou obľúbeného strýka. Nostalgická bomba.
Možné riziká nosenia tejto vône vidíme dve.
- Náhodný parfumovo nedovzdelaný ignorant utrúsi, že takto nejako musel voňať ešte Rada Vacátko.
- Vaša suseda, dlhoročná vdova, postaršia dáma, ktorej občas donesiete nákup a vo dverách vždy prehodíte pár zdvorilých slov, vás zrazu pozve dnu, usadí vás vo svojej staroružovej obývačke a nepustí vás z baráku, kým nedopijete hrniec levanduľového čaju, ktorý vám bez slova s láskou leje do drahocenného porcelánu zo svojej svadobnej výbavy.
Yatagan. Nič nečakané sa v ňom nedeje, dobre drží, vás príjemne obalí a okolie zaujme. A ako bonus viete, že na sebe máte poctivú klasiku, trocha primitívne exotickú vôňu, ktorá si pamätá narodenie jedného z nás dvoch. Ktorý to je? (Karla, neprezrádzaj!) Kľudne sa do tejto ponižujúcej tipovačky zapojte komentárom na našom Facebooku, horšie to už nebude. Ba vlastne bude… 😉
