• Laboratorio Olfattivo: Cozumel. Letný recept na šťastie

Leto je tu a vy ho ešte stále necítite? Nakúpili ste si parádne značkové handry a trendové slnečné okuliare. Napustili bazén. Naskladnili proseko. Z garáže ste vytiahli naleštené kabrio, a stále tomu niečo chýba? Vieme, čo s tým!

 

Recept na letné spoko

  1. Zájdite si na východ!

Lebo Košice. Tomu mestu pristane leto, celé to tam krásne buble a spieva, je z čoho sa tešiť a rozhodne je na čo zízať. A Dve bodky k tomu.

  1. Navštívte 1907čku

Lebo Evka, Štefan a police toho najlepšieho z niche parfumérie, čo sa sa vám v našich krajoch môže prihodiť.

  1. Zadajte tajné heslo

My ho samozrejme nepoznáme, lebo je tajné, ale máme tip: uprene za zadívajte do očú Evky alebo Štefana (ak ste si predtým na námestí dopriali dostatok veselých bubliniek, zvládnete možno naraz oboch) a z plných pľúc zaspievajte refrén obľúbeného slovenského, českého alebo maďarského letného songu, oni už budú vedieť, čo s vami.

  1. Odolajte temným túžbam

Ak ste ako my, budete sa chcieť nechať zlákať kadidlom, kožou, ambrou a oudmi. Nie! Pamätajte, hľadáme leto vo fľaši!

  1. Kúpte si Cozumel!

Fakt. Kúpte si ho.

  1. Neďakujte, okomentujte nám sociálne siete

 

Existuje dokonalá letná vôňa?

Nie, neexistuje. Ale to pátranie po nej je super.

Pred letom sa do našich túžob vkráda modrá akvatika a šťavnaté citrusy, stačí však prebehnúť pár bežných parfumérií s letnými bestsellermi a pochopíme, že tudy cesta nevede. Euforicky svieže ovocie mizne s odoznením hlavy parfumu a akvatika nás stiahne do dovolenkových vôd, v ktorých sa močia, hlava na hlave, davy vašich známych, susedov a kolegov. A tam predsa nechceme, však?

My pátrame po mieste, ktoré bude iba naše. Bude pokojnejšie, aby sme mali čas odvnímať jeho čaro. Autentickejšie, aby sme si mohli dopriať jedinečné zážitky. Chceme miesto, ktoré nás naplní vnútorným kľudom, aby sme z neho mohli čerpať ešte mesiace po návrate domov. Ha-ha-ha.

 

Letná destinácia: Cozumel

Po stresujúcom rannom vstávaní, hektickom dobaľovaní a vybavovaní poslednej preddovolenkovej pracovnej agendy (ja tú Vojáčekovú z finančného roztrhnem, dostala predsa odo mňa štyri e-maily s predmetom DOVOLENKA a pri poslednom Skype zo mňa vymámila prísľub magnetiek na chladničku a detského sombrera pre kŕstňa, len aby mi na dva týždne dala pokoj!) sme absolvovali letiskovú tortúru, batožinové muky i lietadlovú nauzeu.

Vybrali sme si destináciu vzdialenú od cieľového letiska, takže sme po prílete ešte hodinu riešili trajekt a na ostrove nás čakal taxikár, ktorý si hovoril José. Nevedel ani slovo po anglicky a v obtiahnutom tričku s nápisom SOY UN TYPO NORMAL, NATURAL nás cestou voviedol do stavu odovzdanej apatie hlučnou ukážkou miestneho rádiopopu. Podvečer sme konečne dorazili na hotel, jediný na opustenom pobreží. Od tej chvíle sme si naplno užívali mexické ostrôvča „Cozumel“.

 

Laboratorio Oflattivo: Cozumel

(2010, Marie Duchene)

Laboratorio Olfattivo: Cozumel

Laboratorio Olfattivo: Cozumel. Ďkjm, Sis!

Už uvítací drink na terase ukrytej v bohatej zeleni naznačil charakter tohto dovolenkového zážitku. Namiesto vulgárne pestrofarebného longdrinku plného sladkokyslého tropického ovocia nás čakal chladený nápoj na báze bieleho rumu s bazalkou a s krémovo-mliečnym dojazdom. Harmónia, ktorá prvým dúškom naplnila naše telá spokojnosťou a rafinovane schladila tropický večer, nás okamžite odstrihla od pracovného „včera“ a jemne nás voviedla do hedonistického „mañana“.

Hlava: vietnamská bazalka, bergamot, aromatické tóny.

 

Nehlučný personál rýchlo pochopil naše nadšenie pre tento druh gastronómie a na našom stole sa pri večeri naplnil zázračný pohár ešte niekoľkokrát. Keď sme po fantastickom jedle spokojne odkráčali z reštaurácie, z reproduktoru hrala Nina Simone v latino-jazzovom aranžmáne.

„Včera“ sa nikdy nestalo a my sme sa za noc stihli okúpať v oceáne, vyschnúť pod starým figovníkom, z ktorého sa nakoniec vykľula obrovská monstera, s morskou soľou vo vlasoch sa stratiť v hotelovej záhrade plnej horkosladko voňajúcich bylín a nechať sa zlákať na ochutnávku miestnych zvláštne aromatických cigár.

Srdce: biely tabak, šalvia, indické konope, ambra.

 

Netuším, koľko bolo hodín, keď sme sa konečne uložili do dokonale čistej posteľnej bielizne v hotelovej izbe s dreveným nábytkom a okamžite sme zaspali v nehlučne klimatizovanom svitaní s jemným náznakom vonných tyčiniek pod vysokým stropom…

Základ: santalové drevo, céder, kadidlo, tonka.

 

Ráno nás zobudil telefón od Vojáčekovej, zasa niečo s faktúrami. Pod oknami pípalo smetiarske auto, Krůta s telefónom na uchu zhltol spišské párky a zavrel sa v pracovni a ja spoza počítača nechápavo pozerám na dopité poháre, cigaretové papieriky a flakón Cozumelu na stole. Žiadna bolesť hlavy, neuhasiteľný smäd, ani rozbúrený žalúdok. Iba ľahká vôňa vo vzduchu, ktorá osciluje medzi chladivým a teplým, neťaží, ale dlho ostáva v priestore, mäkká a upokojujúca ako pokožka spokojného človeka

 

 

Ďakujeme za každú reakciu – tu i na FB: https://www.facebook.com/frangipaniblog.cz/

 Bude toho viac, sledujte nás! Lajky sú fajn, komenty nás berú, followy a zdieľačky oslavujeme!

🙂

   Pre instantný kontakt s nami, sledujte náš hashtag #roztocakruta. Viďme sa na Instagrame! 

 https://www.instagram.com/roztocakruta/

 

You may also like...

2 Responses

  1. Miruša napsal:

    Prvý odstavec ako na vedúcu ušitý 🙂 Pobavilo, zas a znovu 🙂

Leave a Reply

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..

%d bloggers like this: