Jeroboam: Ligno. Pomoc! Stalo sa mi pačuli!

Pačuli patrí k základným zložkám európskej parfumérie, s tým sa treba zmieriť. O tom, že niektorí z nás sa s tým zmierujú dlho a komplikovane, o tom, že keď sa pačuli podarí, v dolinách počuť Duchoňa a o tom, že fóbie sú liečiteľné. Ďalej o výlete do lesa, o Prahe a o Košiciach, o absinthe a ešte sami uvidíme, o čom všetkom…

Napíš im, nech je to niečo krejzy letné!

Alebo nie, nejaký turbo ekrazit radšej!

Nie, nie, nejaké aldehydy konečne poriadne nech vyberú!

A rozhodne žiadne aventusovky, preboha!

Hlavne pozor na pačuli, to im napíš, alebo nie, nič im nepíš, uvidíme!

 

 

Vďaka tejkto fotke spoznal Krůta Tatranskú Polianku.

To bolo uprostred celého koronablázinca. Disciplinovane sme dodržiavali karanténu, zodpovedne sme dezinfikovali, svedomito sme si vyvárali a poctivo naberali kilá. Správy však chodili všelijaké a keď nakoniec z domu prišla jedna, ktorá nebola úplne najhoršia, povedali sme si, že to treba osláviť. Vína bolo doma dosť, o fajnovej reštaurácii sme si mohli nechať snívať, a tak sme sa rozhodli pre voňavkový experiment. A komu inému zveriť do rúk záchranu domácej morálky, ak nie odborníkom z východu.

Parfumeries 1907: naslepo, a (predsa) bez rizika

„Naši“ Košičania Evka a Štefan sú profíci, takže nevedno, či si horko povzdychli, a či ešte horšie zahrešili. Dôležité je, že keď sme ich kontaktovali s prosbou o výber parfumu za vopred dohodnutú cenu, čokoľvek, úplne naslepo, po chvíli váhania na našu hru pristali.

Tá úplne voľná ruka bola najťažšia. Pre nás i pre nich. Najprv sme chceli vyfiltrovať všetko, čo sa podobá na Aventus : „Počuj, ak nám pošlú nejaký klon Aventusu, ti vravím, mňa odtiaľto povezú s húkačkou!“ vyhrážal sa Krůta.  Ďalším trasoviskom, hlavne pre mňa, bolo pačuli, lebo keď pričuchneš k pačuli, akoby si roľu pohnojil (často doslova). Nakoniec sme to riskli a úplne sa zverili do ich rúk…

Napínavé čakanie preskočíme. Vedzte, že sme sa dočkali hneď dvoch flakónov. Jeden si zatiaľ necháme v zálohe, predstavujeme vám zatiaľ ten, ktorý nami naozaj zamával. Voňavku, ktorá vyliečila Roztoča z pačulifóbie.

Jeroboam: parfumové extrakty pre urbánnych nomádov

Takto sa prezentuje nová značka, ktorú pred piatimi rokmi založil François Hénin, človek, ktorý stál pri zrode inej veľkej značky Jovoy. Svoje diela opisuje ako zbrane pre tých, ktorí vedia, ako ich používať. V spolupráci s nezávislou parfumérkou Vanina Muracciole postupne dodnes predstavil 11 extraktov a „ten náš“ je najnovším (2019) z esteticky atraktívnej čiernej rady Classic Collection.

30 ml flakóny, (meta)lingvistický koncept, zlato, art deco, typografia a konečne, samotné šťavy, všetko sa to nesie vo sebavedomom štýle ktorý sa nebojí konkurencie.

Ligno: píš ako pačuli!

Začíname odspodu. A pekne zhlboka. Temné, práchnivé, zelené, akoby slané pačuli. Korene stromov, tiene papradia, kvapôčky ranného dažďa, všade ticho, mokrá hlina, popadané lístie a ihličie sa mäkko poddávajú našim krokom.

Hej. Fakt sme šli do Tatier fotiť voňavky.

Po pár minútach sa objavujú známe tóny horkej čokolády, tie sa mi vždy objavia pri dobrom pačuli, a šafran – Ligno stráca zemitosť a uberá sa elegantne nahorklým smerom. Tu ho vezme do parády nejaká veselá molekula (to bude ten ambroxan, takže práve strácame Mirku, pre tú je to navždy ambrochcan), pomaly sa odlepí od zeme a po drsnej kôre sa ťahá na svetlo (Ligno, nie Mirka). Voňavým hustým ihličím sa pomaličky predierame k slnku, čím vyššie, tým vzdialenejšie od počiatočného chladu a vlhka.

V pozadí Krůta adorujúci Belianske Tatry 🙂

Sme vysoko v korunách stromov, slnko vôňu zohrieva a svetlo uvoľnuje sladkú a ešte predchvíľou utajenú sviežosť. Kým vyletíme nad les, po drsnom a ponurom pačuli už niet ani stopy, naopak, otvára sa nám optimistická suchá ambra a to treba osláviť: podáva sa chladivý absinth na kocke cukru. Nálada sa uvoľnuje, privretými očami žmúrime do slnka, všade to iskrí smiechom a letnou pohodou, sme tesne pod klenbou stromov, gýč jak riť, šepol by poet, zmámený šumom lístia a prípitkom…

Vážené frangipanstvo, opúšťame zelený baldachýn lesa. Ďalej už prosím každý sám. Niektorých z vás Ligno uhranie svojim temne asertívnym pačuli v úvode. Iní sa nájdete v jeho elegantnej gentlemanskej polohe plnej živice, dreva a bylín (áno, to je ten pravý čas na šláger V dolinách). No a dámy, lebo aj tie dostali pozvánku na dnešnú túru, tie si počkajú na krémový drydown (lebo veď šedá ambra, biele pižmo a tonka), ktorý do ich jemnej ženskej pokožky Ligno ihličím jemne vtetuje.

Ligno je moderná drevitá kompozícia s mohutným úvodom a veľmi decentným drydownom, s veľkou pomocou modernej syntetiky. Elegantná, skôr mužná a veľmi, veľmi páčivá.

Kde si čuchnem Jeroboam?

Určite v Košiciach a v Bratiske v parfumériách 1907. V Prahe odporúčame návštevu concept storu Dea Orh pri Václaváku, Egoist pri Betlemáku a ak sa nemýlime, značku nájdete i v predajni Myskino (tých zatiaľ osobne nepoznáme, ale podľa priateľov, ktorých sme na jednej návšteve úspešne namotali na ostatnú Nikolaiku, majú priam luxusný servis, takže sa vrelo odporúča.)

Cez Košice do lesa, dalo by sa povedať. Ligno dnes patrí k najoblúbenejším kúskom našej zbierky a páči sa aj ľuďom naokolo. Náš experiment teda vyšiel, my z neho máme radosť a veríme, že sa nám čoskoro podarí poďakovať našim Košičanom i osobne.

A nezabúdajte: aj pandémiou sa dá prevoňať!

Ďakujeme za každú reakciu – tu i na FB: https://www.facebook.com/frangipaniblog.cz/

 Lajky sú fajn, komenty nás berú, zdieľačky oslavujeme!

🙂

   Pre instantný kontakt s nami, sledujte náš hashtag #roztocakruta. Viďme sa na Instagrame! 

 https://www.instagram.com/roztocakruta/