• Kto je Dino Bušvič? Roztoč & Krůta na Designbloku

Zistilo sa, že nikto z Frangipani.cz nebol na tohtoročnom Designbloku. Nie je čas riešiť, kto je kto, Roztoč & Krůta sa predstavia inokedy, teraz poďho na Výstaviště. Davaj het, ako sa v širšom centre Stovežatky vraví. 

„Vyhral som lupene na Designblok. V piatok vecer akcoska s Ludou a Martinom.“ hlási správa od Krůtu.

Neskôr mi vysvetľuje podrobnosti, vstupenky sú vraj na ceste, do piatku majú doraziť na poštu v Hostivici. Šípim problém. Prvé a jediné prianie bolo do tamojšej knihy prianí a sťažností vpísané švabachom v znení “Dobrý Bože, vždyť já chtěl jenom vánoční po…” a rekordne najväčší počet príspevkov pošta hlási v období 2014-2018 pod vedením pani Vlasty z Řeporyjí.

Vstupenky samozrejme nedorazili, teda aspoň nie k nám. Napriek tomu sa v piatok večer vydávame do Holešovic.

Krůta sa prejavuje ako človek od fachu, dizajnér od kosti a znalec komunity: zlieva sa čerstvo zakúpenou akvizíciou, Bulgari: Black. Poznáme vďaka Karolíne. Karolína je tretí člen nášho tajného fetišistického zoskupenia Pižmoň.sk. Má nos nemeckého ovčiaka, pamäť slona, dve deti a nič z toho na nej nie je vidieť. Táto nádherná bytosť má navoňané, čo sme my s Krůtom za život ani nevideli a dáva občas tipy, na ktoré sa nechytá ani Vedúca. Bulgari Black je podľa jej slov „jeden z tých mainstreamov, čo prekročili svoj prah, za dobrú cenu“.

Ja som jasný, z brnianskeho Vavavoom včera dorazila moja prvá Tauerovka, Marocká púšť má premiéru a ja si v metre po stý krát ovoniavam zápästie sledovaný sfúkaným pohľadom rozbitého štyridsiatnika sediaceho oproti (Alebo to bol odraz v skle?). Ale o tejto nádhernej vôni levandule a rasce zo starej drevenej krabice inokedy.

„Naprosto strhující.” lakonicky komentuje náhodný návštevník popisku pod obrovským lešením stojacim pred budovou Výstaviska. „Estetická povaha surového lešení pro mně není směrodatná, ale současně ji nevnímám jako podřadnou.“ píše umelec. Áno už sme tu.

Domček na kolesách Mobile Hut. Hliníkový pláštik, piecka, teraska a pelíšky pre štyroch hipsterčekov. Počkajte si, ako dopadne testovanie prototypu počas tejto zimy a od budúceho roka môže byť tento sympatický aktivátor zdrobnenín váš. Za jeden melónik.

Pred vchodom sa stretávame s partičkou roztatárených dizajnérov a ich múz. Štrngá české sklo, šumia talianske bubliny a Krůta rozohráva symfóniu ohlušujúceho šarmu. Prichádza Luda so záložnými volňáskami a my vstupujeme do centrálnej haly s Maximovým Masarykom. 100 let. Kiež by aj na Slovensku konečne… No nič, o tom, ako sa istý bývalý podpredseda kedysi so slovami „Obleky sú trápne!“ navliekol do o tri čísla väčšej detskej atrapy Štefánikovej uniformy a hrdo salutoval na Bradle, o tom tu snáď ani nejdem písať. Našinec vie a miestny si ľahko domyslí.

Napravo sekcia etablovaných dizajnérov. Škandinávsky štýl stále in, kameň, masív, sklo, svietidlá. Orgie dizajnového minimalizmu, krásne kúsky i bizarné úkazy.

„Hele, ptala jsi se na cenu?“
„Radši ne. A pojď už!“

Vystavovatelia v štýlových oblečkoch neznámych a drahých značiek popíjajú kvalitný alkohol. Je jasné, že môj Tauer sa sem svojím dojímavým sentimentom vôbec nehodí, naopak Krůta svojím štýlovo nasládlym rubbery Blackom dôsledne odprosteným od akejkoľvek emócie dokonale ladí s tunajším dreskódom. Ľahký prísľub fetišu, guma, čaj. Žiadne prekvapenia sa tu nekonajú, je to presne to, čím sa pred pár hodinami impregnoval. Každý hneď pochopí. Mestská špliechačka na zimu, trocha smogu, trocha urbánnej hektiky, navyše dnes za pár stovák, ten gumený puk už za svoj dvadstaročný život v Seforách zarobil až až. Karla ho nosí do kinoklubu a má k nemu i špeciálny sveter, Karla totiž vie…

Čierna je tu prosto “must”, hitom tohto ročníka sú (čierne) pletené čiapky, žaluďovky, v ideálnom prípade s combom platinový blond + cyklaménový rúž. Zastavujeme sa ešte pri niekoľkých nádherných kúskoch a prechádzame do ľavej časti budovy, kde vystavujú aj naši.
Luda nás víta vo svojom stánku MILA ZILA čerstvo naliatymi bublinkami v skle vlastnej výroby.

Jej sklenené šperky sú ako jej srdce: veľké, silné a každý je rád, keď sa ich môže dotknúť. Stará legenda vraví, že vždy, keď si štrngne Luda s Krůtom, niekde na svete si grgne jednorožec…

www.milazila.com

Bubliny sa míňajú a my sa presúvame k Martinovi. Srdce Martina Foreta nie je veľké a ťažké. Jeho “Srdce” lieta a vyhralo prestížny Red Dot, a ten sa podľa slov Krůtu len tak mirniks-dirniks nerozdáva ani v Česku. Martinov stánok ponúka onen fenomenálny držiak na bicykel, dizajnový nábytok, sladké víno a moravskú slivovicu.

www.martinforet.com

Krůta už vysiela na celú halu, nákazlivým smiechom láka k stánku ďalších a ďalších ľudí, so všetkými sa zoznamuje a všetkých sa pýta, či nie je príliš hlučný. Žaluďovky v tejto časti nevidno, čierna hrá prím i tu. Alkohol sa tu kľudne leje z/do plastu, nohavice sú krátke a široké, atmosféra naozaj srdečná a všetci sme tu bubeníci Dina Bušviča.

Náš Dizajnblok 2018 sa rozpúšťa v rýchlom slede obrazov. Kavárna Liberál, karafy bieleho, všade samé jednorožce, Johana, ktorá snáď ani nebola skutočná, niekto niečo o ženskom orgazme, na to sa ešte raz musím opýtať, pamätám si, že to znelo hrozne zaujímavo, odchod do Comicsu, kam sme však už našťastie nikdy nedorazili… „Starneme bez toho, aby sme dospeli…“ stihne ešte Krůta zašepkať v nočnom taxíku. Alebo to bol Roztoč?